Moje detstvo v Žemberovciach. Syn jáchymovského politického väzňa spomína na roky 1953 – 1959

HURNÝ, Juraj ml.: Moje detstvo v Žemberovciach. Syn jáchymovského politického väzňa spomína na roky 1953 – 1959. Bratislava : PV-ZPKO, 2024, 139 s.

Slovenský exulant v Rakúsku, známy operný spevák Juraj Hurný, prežil ťažké detstvo. Jeho otec Juraj, bývalý dôstojník, bol v r. 1950 odsúdený na 12 rokov. Manželka s malým synom sa ťažko prebíjali, živorili, museli sa často sťahovať. Najdlhšie však pobývali v hontianskej obci Žemberovce, ku ktorej Juraja podnes viažu hlboké spomienky...

Andrej Hlinka v poézii

LACKO, Martin (zost.): Andrej Hlinka v poézii. Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2024, 2. vydanie, 249 s.

Druhé, rozšírené vydanie antológie básní zložených na počesť A. Hlinku, či už za jeho života, ale najmä po smrti. V prvom vydaní (2019) ich bolo 67, druhé vydanie obsahuje 115. Doslov k zbierke napísal 98-ročný historik a pamätník František Vnuk z Austrálie.

Kysuce a politické perzekúcie (1945 – 1989)

LACKO, Martin: Kysuce a politické perzekúcie (1945 – 1989). Bratislava: PV-ZPKO, 2023.

Zborník štúdií z odbornej konferencie v júni 2023 v Čadci prináša príspevky profesionálnych historikov no i pamätníkov na dôležité témy z najnovších dejín Slovenska a osobitne regiónu Kysúc v r. 1945 – 1989: zmapovanie budovateľského obdobia socializmu v regióne, deportácie Kysučanov do sovietskych gulagov, prenasledovanie katolíckej cirkvi a veriacich, príbehy perzekvovaných kňazov, ale aj otázku pôsobenia skupiny Bielej légie a náčrt osudov Kysučanov v exile.

Modrovanky – krojovanky (2007 – 2022)

LACKO, Martin: Modrovanky – krojovanky (2007 – 2022). Modrová: Obec Modrová a o.z. Modrovanky-Krojovanky, 2023, 56 s.

Stručne spracované dejiny úspešného folklórneho súboru z obce Modrová (pri Piešťanoch), ktorému sa vďaka miestnym nadšencom, no najmä nadšenkyniam, podarilo oživiť dávno zabudnuté dedinské tradície, zvyky či piesne. Súbor absolvoval viac než 350 verejných vystúpení a v hlasovaní divákov televíznej relácie „Kapura“ sa svojho času opakovane umiestnil na druhom mieste.

Spomienky slovenských vojakov na osudy v nemeckom zajatí (1944 – 1945)

LACKO, Martin: Spomienky slovenských vojakov na osudy v nemeckom zajatí (1944 – 1945). Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2023, 184 s.

Trinásť spomienkových svedectiev bývalých príslušníkov slovenskej či povstaleckej armády (a jedného civilistu), prevažne rodákov zo západného Slovenska, ktorí sa v závere druhej svetovej vojny ocitli v nemeckých zajateckých táboroch, no ich neľudské podmienky prežili a vydali o tom svedectvo.

Zápisky čatníka Jána Čonku z bojov proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1943)

LACKO, Martin: Zápisky čatníka Jána Čonku z bojov proti Sovietskemu zväzu (1941 – 1943). Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2023, 120 s.

Zápisky slovenského vojaka, rodáka z Parchovian (1919), ktorý ako mínometčík Rýchlej divízie s touto prešiel celú Ukrajinu a podstúpil kruté boje na Kaukaze i ústup na Krym. Jedinečný historický prameň autorovi zhabala Štátna bezpečnosť a po desaťročiach sa našiel v Archíve ÚPN.

„Volali nás podľa čísel“

LACKO, Martin: „Volali nás podľa čísel.“ Spomienky Gertrúdy Herényiovej na väzenie v rokoch 1949 – 1953. Bratislava: PV-ZPKO, 2023, 127 s.

Spomienky mladej bankovej úradníčky, rodáčky zo Skalice G. Herényiovej, ktorá bola v procese s Albertom Púčikom a spol. v roku 1949 odsúdená na osem rokov. Dojemné svedectvo o otrasných pomeroch a väzeniach v ľudovodemokratickej ČSR ale aj o nezlomnej viere a pevnom charaktere mladej katolíčky.

Dejiny obce Lúka

LACKO, Martin a kol.: Dejiny obce Lúka. Lúka: Obec Lúka, 2022, 360 s.

Dejiny malej obce pod Tematínom spracované kolektívom známych historikov. Lúka je príkladom bohatej histórie – no nielen hradu či šľachtických rodov, ale tiež pracovitosti a tolerantnosti slovenskej dediny, kde vedľa seba stáročia pokojne nažívali príslušníci rôznych náboženstiev.

Ministri prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) a miesta ich posledného odpočinku

LACKO, Martin: Ministri prvej Slovenskej republiky (1939 – 1945) a miesta ich posledného odpočinku. Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2022, 56 s.

Stručné životopisy pätnástich ministrov prvej SR s načrtnutím ich krutých osudov po roku 1945. Faktografické údaje sú doplnené fotografiami miest ich posledného odpočinku, menoslovom členov vlád od 14. marca 1939, a úvodnou štúdiou k problematike.

Poézia 14. marca

LACKO, Martin (ed.): Poézia 14. marca. Verše k zrodu slovenskej štátnosti. Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2022, 3. doplnené vydanie, 316 s.

14. marec – vznik prvej SR – patrí medzi najväčšie dni slovenského národa; nespočetnekrát bol zachytený a ospievaný aj v poézii. Či už tými najväčšími básnikmi, ale aj tými málo známymi i úplne neznámymi nadšencami. Tretie, rozšírené vydanie publikácie z roku 2022.

Trenčianska väznica

REKEM, Ján: Trenčianska väznica. Zážitky slovenského kňaza v „oslobodenej“ ČSR (1945). Bratislava: PV-ZPKO, 2022, 127 s.

Napínavý príbeh trenčianskeho kaplána, rodáka z Tr. Teplej, Jána Rekema (1917 – 1989). Tento katolícky intelektuál, historik, publicista, sa už hneď na jar 1945 stal terčom politických represií čsl. štátu. Bol súdený tzv. ľudovým súdom, sledovaný ŠtB, a napokon pred novým zatknutím v jeseni 1947 utekal na Západ, až do ďalekej Kanady.

Zápas o domovinu

LACKO, Martin (ed.): Zápas o domovinu (1989 – 1993). Verše k zrodu slovenskej štátnosti. Sučany: Združenie slovenskej inteligencie, 2022, 574 s.

Túžba po svojbytnosti žila v národe vždy. Po zápase o náboženské práva (1988) prirodzene prišiel aj zápas za práva jazykové a národné. Dielo obsahuje vyše 300 básní a viaceré tematické okruhy (Sviečková manif., 17. november, boj o jazyk, o zvrchovanosť, uvítanie štátu), no aj básne venované národným hrdinom i odrodilcom a renegátom.

Môj útek zo sovietskeho koncentráku

STANISLAV, Ladislav: Môj útek zo sovietskeho koncentráku. Spomienky slovenského dôstojníka na druhú svetovú vojnu. Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2021, 115 s.

Takmer neuveriteľný príbeh dôstojníka Ladislava Stanislava (1918, Lipt. Sv. Ján). v r. 1945 ho odvliekli Sovieti do gulagu, no z tábora na západnej Ukrajine sa mu podarilo ujsť a s pomocou banderovcov sa vrátiť do ČSR. Ako nepohodlný svedok sovietskych zločinov musel v r. 1948 utiecť na Západ, až do Austrálie, kde sa jeho stopa stratila.

Tango s pekelníkmi

TIBENSKÝ, Rudolf: Tango pekelníkmi. Zážitky z vyšetrovní ŠtB v roku 1947. Bratislava: PV-ZPKO, 2021, 49 s.

Mladý publicista a spisovateľ Rudolf Tibenský, rodák z Kaplnej (1919 – 2006), bol už v roku 1947, v rámci tzv. protištátneho sprisahania zatknutý a vo väzbe ŠtB mučený, čím sa stal jedným z prvých svedkov komunistického teroru po roku 1945. Zážitky, ktoré boli jeho nočnou morou, dal na papier až na sklonku života...

S harmonikou do sveta

HALMO, Jozef: s harmonikou do sveta. Spomienky na exil 1969 – 1989. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku , 2020, 75 s.

Dobrodružný príbeh muzikanta Jozefa Halma, rodáka z Bošian (1939), ktorý, ktorý bez znalosti jazyka, priateľov i peňazí v r. 1969 emigroval. Vďaka pomoci našich kňazov, krajanov, sa usadil v Mníchove (páter Zloch, don Anton Hlinka a i.). Známy sa stal aj ako tvorca piesne „Kráľovná nebies“. Príbeh hodný sfilmovania...

Denníky a spomienky slovenských vojakov z východného frontu II.

LACKO, Martin: Denníky a spomienky slovenských vojakov z východného frontu (1941 – 1945) II. Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2020.

Pokračovanie úspešnej publikácie Denníky a spomienky slovenských vojakov z východného frontu (1. vyd. 2006, 2. vyd. 2006). Druhý diel edície prináša denníkové zápisky štyroch vojakov z Rýchlej (1. pešej) divízie, ktoré sa po rokoch vynorili z rodinných archívov, a tiež spomienky dvoch vojakov – zo Zaisťovacej divízie a 1. pešej divízie.

Exulantské verše

LACKO, Martin (ed.): Exulantské verše (1945 – 1988). Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2020, 269 s.

Súčasťou kultúrnej a duchovnej tvorby slovenského politického exilu je aj poézia. z bohatej tvorby v r. 1945 – 1988 sa do zbierky dostali predovšetkým verše s národno-historickou tematikou, reflektujúce teror ľudovej demokracie po roku 1945 ako aj trpké osudy slovenského utečenca a ich bôľ za rodnou hrudou.

Revizionistické verše

LACKO, Martin (ed.): Revizionistické verše (1938 – 1944). Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2020, 241 s.

Udalosti roku 1938 – Mníchovská dohoda, Viedenská arbitráž, strata slovenských území v prospech Maďarska i Poľska sa bohato odrazili aj v dobovej poézii. Trpké rozhorčenie, hnev nad neprávosťou i zradou západných demokratov, ale aj pevnú nádej na návrat bratov do vlasti vyjadrujú básnici bez ohľadu na ich ideovú orientáciu.

Poézia 14. marca

LACKO, Martin (ed.): Poézia 14. marca. Verše k zrodu slovenskej štátnosti. Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2020, 2. doplnené vydanie, 269 s.

14. marec – vznik prvej SR – patrí medzi najväčšie dni slovenského národa; nespočetnekrát bol zachytený a ospievaný aj v poézii. Či už tými najväčšími básnikmi, ale aj tými málo známymi i úplne neznámymi nadšencami. Druhé, rozšírené vydanie publikácie vyšlo v roku 2020.

Kontrarevolučné verše

LACKO, Martin (ed.): Kontrarevolučné verše (1944 – 1945). Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2020, 171 s.

Povstanie, partizáni, ZSSR a Československo boli u nás desiatky rokov postavené na piedestál najvyššej štátnej úcty. Nie všetci však tento postoj zdieľali – najmä exulanti, vrátane básnikov. Roky 1944/1945 videli z úplne inej perspektívy, čo sa odráža v ich smutných, ale i úsmevných veršoch zozbieraných do tejto edície

Michal Bubnič

LACKO, Martin: Michal Bubnič. Rožňavský biskup a mučeník (1877 – 1945). Bratislava: LÚČ, 2020, 48 s.

Michal Bubnič (1877 – 1945), rodák z Borinky (Pajštún), farár v Maduniciach, od r. 1925 administrátor, od r. 1939 sídelný biskup rožňavskej diecézy (už v Maďarsku), patrí medzi našich najmenej známych biskupov. Dôvodom je možno i to, že bol obeťou povojnového čsl. režimu – umrel násilnou smrťou v r. 1945.

Z vojny proti boľševizmu (1941 – 1944)

LACKO, Martin (ed.): z vojny proti boľševizmu (1941 – 1944). Verše. Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2019, 245 s.

Účasť Slovenska vo vojne proti boľševickému Sovietskemu zväzu sa priamo dotkla desiatok tisíc slovenských mužov a ich rodín. Svoj odraz nemohla nezanechať ani v poézii. Zážitky z vojny, z veľkej krajiny a jej obyvateľov na východe fascinovali niektorých známych básnikov ale aj obyčajných vojakov.

Partizánska vražda v Rajeckej doline

HURNÁ, Eliška; HURNÝ, Juraj ml.: Partizánska vražda v Rajeckej doline. 103 s.

Povstanie a partizánsky odboj zapríčinili mnohé tragédie – aj v Rajeckej doline, kde v septembri 1944 partizáni pod vedením komunistu Antona Sedláčka povraždili viacero nevinných osôb, miestych obyvateľov. Jedným z nich bol František Šandrik, rodák z Bytče, ktorého príbeh podrobne zaznamenala jeho manželka-vdova Eliška Hurná.

Môj život na Modrovej

LACKO, Martin (ed.): Môj život na Modrovej. Spomienky Johanny Lackovej. 128 s.

Knižné či filmové diela sú spravidla venované známym a zaslúžilým osobnostiam. Táto publikácia prináša spomienky obyčajnej dedinskej ženy – pôvodom sedliačky, potom robotníčky na JRD, Johanny Lackovej (1928 – 2018). Zachytáva každodennosť dedinčana, no i prudké zmeny 20. st. z pohľadu malého človeka.

Slnko a mračná nad Slovenskom

HOMOLA, Július: Slnko a mračná nad Slovenskom (Verše z rokov 1945 – 2018). 2018.

Július Homola písal verše už v roku 1945 a za báseň o Dr. Tisovi bol ako 17-ročný gymnazista v r. 1947 zatknutý. Patril k nádejným básnickým talentom, čo mu však v komunistickej ČSR nebolo umožnené. Na sklonku života väčšinu svojich básní vydal v zbierke, ktorú redakčne pripravil M. Lacko. Je akousi básnickou kronikou slovenských dejín reflektujúcou aj niektoré dôležité politické udalosti a javy.

Milan Rastislav Štefánik v poézii

LACKO, Martin (ed.): Milan Rastislav Štefánik v poézii. 132 s.

Milan Rastislav Štefánik patrí medzi najväčších národných hrdinov. Tento fakt sa odrazil nielen v umení, literatúre či publicistike, ale aj v poézii. Kniha okrem reedície zbierky Jána Priehradníka – Za hviezdami (1944) obsahuje aj ďalšie tri desiatky básní venovaných tejto veľkej osobnosti.

Keď nám nebolo do spevu…

HURNÝ, Juraj ml.: Keď nám nebolo do spevu… Osudy operného speváka ajeho rodičov za komunizmu a v exile (1944 – 2018). Bratislava: PV-ZPKO, 309 s.

Juraj Hurný (1948) patril v 70. rokoch medzi veľké talenty slovenskej opery. v dôsledku intríg niektorých režimistov mal byť však profesijne odstavený. v r. 1977 preto rodina emigrovala do Rakúska, kde sa Juraj rýchle uchytil a spravil úspešnú kariéru. Angažoval sa aj v krajanskom živote a v Svetovom kongrese Slovákov.

Keď prišli Rusi

BÁBIK, Jozef.: „Keď prišli Rusi…“ Denník kňaza z prechodu frontu v Banskej Štiavnici v roku 1945. 94 s.

Autentické zápisky banskoštiavnického kaplána a neskoršieho exulanta Jozefa Bábika (1917 – 2000) sú cenným historickým prameňom nielen k samotnému prechodu frontu v marci a apríli 1945, k pomerom v tomto meste, ale súčasne aj svedectvom o „civilizačnom prevrate“, ktorý naša vlasť v roku 1945 zažila.

Listy mocným

HOMOLA, Július: Listy mocným na obranu slabých. 285 s.

Július Homola (1930) zo Žiaru n. H. patril v rokoch „normalizácie“ medzi najaktívnejších katolíckych disidentov. Na obranu pravdy a viery písal listy aj najvyšším straníckym a štátnym predstaviteľom, na čo existenčne kruto doplatil. Jeho dokumenty sú cenným svedectvom doby. v zápase o pravdu a spravodlivosť však pokračoval aj po roku 1989.

Andrej Hlinka v poézii

LACKO, Martin (ed.): Andrej Hlinka v poézii. Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2019, 139 s.

Andrej Hlinka – ktorého národ poctil čestným titulom „Otec národa“ patrí, spolu s prvým prezidentom SR Dr. Jozefom Tisom, medzi osobnosti, ktoré zanechali mimoriadne hlbokú stopu aj v poézii. Zbierka obsahuje básne viažuce sa k Černovej, k jeho životu i úmrtiu, ale aj tie, ktoré sa zrodili v exile či v domácich pomeroch po roku 1989.

Jozef Tiso v pamäti národa

Jozef Tiso v pamäti národa. Zborník z konferencie v Rajci 12. 10. 2017. Bytča: Slovenský dejepisný spolok, 2019, 179 s.

Zborník prináša štúdie z pera známych slovenských historikov venované fenoménu tzv. druhého života Dr. Jozefa Tisa – ako žil v pamäti slovenského exilu, v pamäti politických väzňov, v tzv. podzemí ale aj vo verejnom priestore či na (pamätných) minciach, medailách a poštových známkach.

Za mrežami a ostnatým drôtom

BEŇADIK, Ján Kamil: Za mrežami a ostnatým drôtom. 2018, 78 s.

Útla, no unikátna zbierka väzenskej poézie z pera učiteľa, matičiara, kultúrneho pracovníka a národovca Jána Kamila Beňadika (1912 – 1973), ktorý, s nálepkou „ľudáka“ sedel v r. 1958 – 1960 za svoje presvedčenie v čsl. väzniciach a koncentrákoch. Spoza mreží sa mu podarilo prepašovať iba časť básní...

Bol som robotníkom v Sovietskom zväze

ŠMITH, Andrej: Bol som robotníkom v Sovietskom zväze. 244 s.

Strhujúci príbeh amerického Slováka Andreja Šmitha; ako chudobný robotník sa v USA stal presvedčeným komunistom. Spolu s manželkou potom odišli do ZSSR budovať socializmus. Po spoznaní skutočnej tváre Stalinovho ZSSR sa stal zanietením odporcom komunizmu a jeho kniha bola preložená do mnohých svetových jazykov.

Kytica veršov (K 25. výročiu našej republiky)

HOMOLA, Július: Kytica veršov (K 25. výročiu našej republiky). Bratislava: PV-ZPKO, 2017, 108 s.

Národne orientované básne z pera bývalého politického väzňa a neskoršieho katolíckeho disidenta Júliusa Homolu. Homola je príslušníkom generácie, ktorá zažila vznik prvej i druhej Slovenskej republiky – čo jej vtlačilo trvalú pečať. Verše prýštia z jeho čistého srdca a úprimnej lásky k Slovensku. Boli vydané k 25. výročiu Zvrchovanosti SR.

Vrchárske drámy. III. diel. Prenasledovanie náboženstva

WOLF, Štefan: Vrchárske drámy. III. diel. Prenasledovanie náboženstva. Partizánske: Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2017, 80 s.

Štefan Wolf (1933) – sedliak, kožušník, kamenár, no najmä človek zrastený so svojimi milovanými novobanskými štálami, sa okrem iných remesiel venoval aj písaniu. v treťom, poslednom diely Vrchárskych drám sa venuje otázke prenasledovania kňazov i veriacich v 50. rokoch a pokusom režimu o ateizáciu národa.

Keď slovenské povedomie bolo prenasledované ako fašizmus... Prípad Jána Kamila Beňadika z roku 1958

Keď slovenské povedomie bolo prenasledované ako fašizmus... Prípad Jána Kamila Beňadika z roku 1958. (Zost. M. Lacko). 119 s.

Ján Kamil Beňadik (1912, Brezany – 1973, Nitra) patrí medzi intelektuálov, ktorí si národnoštátne presvedčenie a stavovskú česť udržali aj v tom najhoršom období 50. rokov, za cenu prenasledovania. Za to, že ako učiteľ dejepisu hovoril žiakom pravdu, bol obžalovaný z (buržoázneho) nacionalizmu a ľudáctva a v roku 1958 odsúdený na tri roky.

Denníky a spomienky z východného frontu 1942 – 1944

Denníky a spomienky z východného frontu 1942 – 1944. 168 s.

Jedným z tisícok slovenských mladíkov nasadených na východnom fronte bol aj Matej Ivančo (1922, Michalovce), ktorý ako šofér prešiel celú Ukrajinu, Kaukaz i Krym. Kniha je kritickým vydaním jeho pôvodných frontových zápiskov z r. 1942 – 1944 ako aj neskorších spomienok z roku 1962.

Vrchárske drámy. II. diel. Kolektivizácia Štálov (1949 – 1973)

WOLF, Štefan: Vrchárske drámy. II. diel. Kolektivizácia na Štáloch (1949 – 1973). Krakov – Nová Baňa: Spolok Slovákov v Poľsku, 2016, 96 s..

Tvár Slovenska ako tradičnej poľnohospodárskej krajiny trvale a nezvratne poznačil proces likvidácie súkromne hospodáriacich roľníkov – tzv. kolektivizácia (združstevňovanie). Ako tento proces vyzeral v oblasti Novej Bane výstižne a strhujúco popisuje kniha priameho svedka celého procesu – Štefana Wolfa.

Vrchárske drámy. I. diel. Druhá svetová vojna a počiatky boľševizmu na Štáloch

WOLF, Štefan: Vrchárske drámy. I. diel. Druhá svetová vojna a počiatky boľševizmu na Štáloch. Krakov – Nová Baňa: Spolok Slovákov v Poľsku, 2016, 113 s.

Druhá svetová vojna a partizánsky odboj boli už námetom nespočetného množstva publikácií. Kniha Štefana Wolfa prináša pohľad sedliaka-vrchára, pre ktorého bol príchod partizánov začiatkom nekontrolovaného násilia ale aj spoločenského rozvratu – počiatkom boľševizmu na Slovensku...

Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa

Malá vojna v marci 1939 a jej miesto v pamäti národa. (Zost. M. Lacko – M. Malatinský). Krakov – Bratislava: Spolok Slovákov v Poľsku – O. z. Múzeum ozbrojených zložiek 1939 – 1945, 2016, 202 s. + príloha

Zborník Malá vojna sa podrobne venuje dlho obchádzanej udalosti – vojenskej agresii Maďarska voči Slovensku v marci 1939. No nielen vojenskej stránke, medzinárodným aspektom, či počtu obetí konfliktu, ale aj boľavému osudu jej účastníkov po roku 1945 a otázke systematického vymazávania tejto obrannej vojny z historickej pamäte.

Samostatnosť Slovenska. 75 rokov

Samostatnosť Slovenska. 75 rokov. Pamätnica zo spomienkových akadémií v Bratislave a Košiciach 13. a 14. marca 2014. (Zost. M. Lacko – V. Kárpáty). Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2015, 140 s. + prílohy

Reprezentatívna publikácia venovaná 75. výročiu vzniku prvej SR obsahuje okrem historických referátov z odborno-spomienkových podujatí v Bratislave a Košiciach aj niektoré dôležité dobové dokumenty vtedajšej politiky či úryvky z posiaľ nepublikovaných obecných kroník, zachytávajúce atmosféru 14. marca.

Salus patriae suprema lex. Pohľady do slovenských dejín

Salus patriae suprema lex. Pohľady do slovenských dejín. (Zost. J. Košiar – M. Lacko). Bratislava: Lúč – Ústav dejín kresťanstva, 2015, 359 s.

Milan Stanislav Ďurica (1925, Krivany) – saleziánsky kňaz, historik, profesor Padovskej univerzity – a patrí medzi najznámejších slovenských intelektuálov, ktorí vyrástli v slobodných pomeroch na Západe. Pri príležitosti jeho okrúhleho jubilea vychádza zborník obsahujúci päť desiatok jeho odborných prác s tematikou slovenských dejín.

Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini

NEMČOK, Jozef: Cesta smrti a života alebo útek z partizánskeho hrobu v Sklabini. Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2015, 174 s.

Neuveriteľný príbeh Karola Nemčoka (1909 – 1974), úradníka Daňového úradu v Kremnici, ktorého na základe falošného udania partizánsky štáb (Veličko, Žingor) v Sklabini v auguste 1944 odsúdil na smrť. Guľky ho však neranili smrteľne – z masového hrobu sa zachránil a prežil. Jeho príbeh, súci na sfilmovanie, mohol knižne opísať až jeho syn po roku 1990.

Deti a vojna. Spomienky na detstvo a rodinu 1941 – 1946

ČATLOŠ, Dušan: Deti a vojna. Spomienky na detstvo a rodinu 1941 – 1946. Krakov – Martin: Spolok Slovákov v Poľsku, 2015, 108 s.

„Dušou“ knihy autora Dušana Čatloša (1933) sú zážitky z vojnových rokov očami dieťata. Časť pútavo písaných krátkych príbehov sa viaže ku Krupine, kde rodina za prvej SR žila, no nechýbajú dramatické momenty z putovania povstaleckým územím (Turiec, Horehronie, Liptov) či prežívanie prechodu frontu v Sučanoch.

Slovenské národné povstanie a záver vojny na území Žilinského kraja 1944 – 1945

Slovenské národné povstanie a záver vojny na území Žilinského kraja 1944 – 1945. (Zost. M. Lacko – M. Malatinský). Žilina: ŽSK, 2014, 302 s.

Pri príležitosti 70. výročia SNP zorganizoval Žilinský samosprávny kraj vedeckú konferenciu; príspevky historikov sa venovali bojovým aspektom, vojnovým obetiam, partizánskej činnosti, pôsobeniu okupačných síl ale aj náboženským aspektom či otázke záchrany prenasledovaných židovských spoluobčanov Slovákmi, kresťanmi.

Autonómia Slovenska. 75 rokov

Autonómia Slovenska. 75 rokov. Pamätnica zo spomienkovej akadémie v Žiline dňa 4. októbra 2013. (Zost. M. Lacko – P. Ivánek). Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2014, 121 s. + prílohy

Plnofarebná publikácia venovaná 75. výročiu vyhlásenia autonómie Slovenska 6. 10. 1938 v Žiline. Okrem historických referátov objasňujúcich podstatu tejto mimoriadnej dejinnej udalosti, keď Slováci získali svoju prvú vládu i snem, je publikácia doplnená autentickými politickými dokumentmi a kronikárskymi svedectvami.

Náš zápas o samostatnosť Slovenska (1945 – 1992)

ŠTELCER, I.: Náš zápas o samostatnosť Slovenska (1945 – 1992). Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2013, 257 s. + prílohy

Ivan Štelcer (1923 – 2019) patrí medzi najväčších národných bojovníkov a martýrov. Za memorandá s požiadavkou samostatného Slovenska, ktoré adresoval, aj s Pavlom Jančovičom, západným mocnostiam, boli v r. 1955 odsúdení na doživotie, on si odsedel 13 rokov. Kniha je históriou Štelcerovskej rodiny ale aj kronikou slovenského odboja v ČSR.

Žil som pod červenou hviezdou

KRAVČENKO, Viktor: Žil som pod červenou hviezdou. Bratislava: PostScriptum, 2012.

Kniha bývalého sovietskeho komunistu Viktora Kravčenka (1905 – 1966), ktorý sa však v 40. rokoch so stranou rozišiel, patrí medzi najvážnejšie svedectvá svetovej literatúry o zločinnom režime v Stalinovom ZSSR. Autor tu zasvätené opisuje brutálnu kolektivizáciu, hladomor, systém strachu a udavačstva. Pod pôvodným názvom „Zvolil som si slobodu“, vyšla v mnohých svetových jazykoch, no v slovenčine až v roku 2012. Aktuálna je práve dnes, keď je marxistická ideológia znova na vzostupe...

Historické rozhľady, roč. VII

Historické rozhľady, roč. VII. (Zost. T. Klubert – M. Lacko – I. Varšo). Krakov: Spolok Slovákov v Poľsku, 2012, 320 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2012.

Historické rozhľady, roč. VI

Historické rozhľady, roč. VI. (Zost. T. Klubert – M. Lacko – I. Varšo). Bratislava: O. z. Historické rozhľady, 2010, 185 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2010.

Historické rozhľady, roč. V

Historické rozhľady, roč. V. (Zost. T. Klubert – M. Lacko – I. Varšo). Bratislava: O. z. Historické rozhľady, 2009, 185 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2009.

Historické rozhľady, roč. IV

Historické rozhľady, roč. IV (Zost. M. Duchoň – M. Lacko – I. Varšo). Bratislava: O. z. Historické rozhľady, 2008, 240 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2008.

Historické rozhľady, roč. III

Historické rozhľady, roč. III (Zost. M. Duchoň – M. Lacko – I. Varšo). Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2006, 380 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2006.

Historické rozhľady, roč. II

Historické rozhľady, roč. II (Zost. M. Duchoň – M. Lacko – I. Varšo). Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2005, 403 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2005.

Historické rozhľady, roč. I

Historické rozhľady, roč. i (Zost. M. Duchoň –M. Lacko – I. Varšo). Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2004, 302 s.

Zborník vedeckých štúdií, historických materiálov a recenzií na témy zo slovenských i svetových dejín z pera pracovníkov (ako aj spolupracovníkov či študentov) Katedry histórie Filozofickej fakulty Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave z roku 2004.

Zrod Slovenského štátu v kronikách slovenskej armády

Zrod Slovenského štátu v kronikách slovenskej armády. Bratislava: ÚPN, 2010, 183 s.

Vznik prvého štátu Slovákov v moderných dejinách – Slovenskej republiky – podnes púta pozornosť historikov i laikov. Mozaiku svedectiev doby dopĺňajú kroniky vojenských útvarov z marca 1939, ktoré sú cenným svedectvom nielen k armádnym, ale aj regionálnym dejinám rokov 1938 – 1940.

Dotyky s boľševizmom

Dotyky s boľševizmom. Dokumenty spravodajstva slovenskej armády 1940 – 1941. Bratislava: ÚPN, 2009, 220 s. + prílohy.

Otázka zločinov komunizmu sa spravidla, no mylne, spája s rokom 1948. Svedkami zločinov boľševizmu boli už v roku 1941 slovenskí vojaci, ktorí v mestách na západnej Ukrajine nachádzali ostatky tisícok politických väzňov povraždených Sovietmi či znesvätené kostoly. Edícia obsahuje aj výpovede politických utečencov, Rusínov či Ukrajincov, ktorí utekali pred stalinským režimom do SR.

Proti Poľsku

Proti Poľsku. Odraz ťaženia roku 1939 v denníkoch a kronikách slovenskej armády. Bratislava: ÚPN, 2007, 254 s. + prílohy.

Slovenská republika sa v roku 1939 zúčastnila dvoch vojenských konfliktov so susedmi, ktorí si nárokovali na jej územia – s Maďarskom a Poľskom. Vojna s Poľskom je podrobne reflektovaná aj v dobových kronikách a denníkoch slovenskej armády. v r. 2008 vychádza prvýkrát vo forme knižnej edície.

Denníky a spomienky slovenských vojakov z východného frontu 1941 – 1944

Z prameňov k dejinám 1. Slovenskej republiky. II. diel – Denníky a spomienky slovenských vojakov z východného frontu 1941 – 1944. Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2006, 270 s. + prílohy.

Účasť Slovákov vo vojne proti boľševickému ZSSR (1941 – 1944), ktorá bola desaťročia štátnym tabu, pomáha osvetľovať aj edícia dokumentov vytvorených radovými vojakmi. Obsahuje štyri osobné vojnové zápisky, troje spomienky no i rôzne drobné výtvory a básničky bývalých príslušníkov Rýchlej a Zaisťovacej divízie. (2. vydanie bolo v r. 2016).

Situačné hlásenia okresných náčelníkov január – august 1944

Z prameňov k dejinám 1. Slovenskej republiky. I. diel – Situačné hlásenia okresných náčelníkov január – august 1944. Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2005, 283 s.

Autentické dobové dokumenty patria medzi najcennejšie pramene. Medzi tie, ktoré nám pomáhajú po rokoch osvetľovať pomery v prvej Slovenskej republiky, patria aj pravidelné mesačné hlásenia štátnych úradníkov –okresných náčelníkov. Dielo je cennou pomôckou aj z hľadiska regionálnej histórie.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov III. (Povstanie roku 1944). Zborník príspevkov z tretieho sympózia Katedry histórie FF UCM Trnava, 21 – 22. mája 2004 v Lúke). Trnava: Katedra histórie FF UCM, 2004, 412 s.

Povstanie z roku 1944 patrí medzi najviac reflektované témy novodobých slovenských dejín. Ešte v slobodnej atmosfére roku 2004, pri príležitosti 60. výročia, o tejto kontroverznej téme na kaštieli v Lúke otvorene diskutovali mladí historici. Výsledkom ich diskusií, no najmä bádania, je 20 štúdií, z ktorých viaceré žijú v historiografii podnes.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov II.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov II. (Zborník príspevkov z druhého sympózia Katedry histórie FF UCM Trnava, 9. – 10. apríla 2003 v Lúke) Bratislava: Merkury, 2003, 322 s.

V roku 2003, keď ešte neexistovala Špeciálna prokuratúra ani komandá politickej polície NAKA, bolo možné na pôde akademických inštitúcií otvorene a bez obáv z trestného stíhania či policajných razií diskutovať o  prvej SR. II. ročník podujatia prilákal ďalších záujemcov a priniesol aj viaceré podnetné štúdie.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov I.

Slovenská republika 1939 – 1945 očami mladých historikov I. Zborník príspevkov z prvého sympózia Katedry histórie Filozofickej fakulty UCM Trnava, Modrová, 19. – 20. apríla 2002. Katedra histórie FF UCM Trnava, 2002, 194 s.

V roku 2002, keď ešte neexistovala Špeciálna prokuratúra ani prepadové komandá politickej polície NAKA, bolo možné na pôde akademických inštitúcií otvorene diskutovať o prvej SR. Idea konferencie vznikla na Katedre histórie FF UCM v Trnave. Prvý ročník prináša 11 štúdií z pera mladých historikov.

Slovenskí generáli 1939 – 1945

JAŠEK, P. – KINČOK, B. – LACKO, M.: Slovenskí generáli 1939 – 1945. Praha: Ottovo nakladatelství, 2013, 393 s.

Málo známe, z politických dôvodov desaťročia zamlčiavané osudy ôsmich generálov 1. Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945 odkrýva táto nesmierne zaujímavá kniha troch slovenských historikov. Rudolf Viest, Ferdinand Čatloš, Alexander Čunderlík, Anton Pulanich, Augustín Malár, Jozef Turanec, Štefan Jurech a generál žandárstva Timotheus Ištok – každý z nich prežil vlastný príbeh života s rozdielnym, väčšinou však tragickým koncom. Autori zhromaždili množstvo archívnych materiálov, spomienok politikov, vojakov i potomkov jednotlivých generálov, a takisto neznámych fotografií z archívov. Táto kniha nenechá čitateľa chladným a prinúti ho, aby sa zamyslel nad dejinami Slovenska, ich doteraz pokrivenou interpretáciou a krutým osudom mnohých slovenských vlastencov, o ktorých vieme stále tak málo.

Dwuramienny krzyż w cieniu swastyki. Republika Słowacka 1939 – 1945

LACKO, M.: Dwuramienny krzyż w cieniu swastyki. Republika Słowacka 1939 – 1945. Lublin: El-Press, 2012, 298 s.

Historia II Wojny Światowej doczekała się tysięcy opracowań, jednak dalej widać wyraźne wydawnicze braki. z pewnością nadrabia je książka słowackiego historyka Martina Lacko „Dwuramienny krzyż w cieniu swastyki. Republika Słowacka 1939-1945”, będąca popularnonaukową publikacją dotyczącą dziejów nacjonalistycznego państwa ks. Jozefa Tiso. Słowak unika jednak prostej analizy, opisując zarówno negatywne jak i pozytywne strony istnienia niepodległej Słowacji.

Osoby nie znające historii Słowacji (a z pewnością nie jest to wiedza zbyt powszechna), mogą zastanawiać się nad tytułem książki. Nawiązuje ona do dwuramiennego krzyża będącego symbolem Republiki Słowackiej, natomiast „cień swastyki” to oczywiście nawiązanie do stopnia uzależnienia kraju od III Rzeszy.

Książka Słowaka dzieli się na dziewięć rozdziałów, uzupełnionych o wybór najważniejszych dokumentów będących podstawą prawną istnienia Republiki Słowackiej. Lacko opisuje wszystkie najważniejsze wydarzenia z prawie sześcioletniej historii tego państwa, zaczynając od zarysowania przyczyn jego powstania. Momentami można jednak odnieść wrażenie, że wśród najpopularniejszego ruchu politycznego na Słowacji czyli ludaków, nie było zbyt wielu zwolenników pełnej niepodległości. Została ona zaś wymuszona przez spiski Czechów, Polaków i Węgrów. Podejście do Węgier jest zresztą chyba jedyną kwestią w której Lacko nie zachowuje obiektywizmu. Regent Węgier Miklos Horthy miejscami przedstawiany jest niczym drugi Hitler, natomiast część niegodziwości słowackiej władzy jest wręcz usprawiedliwiana faktem, iż „w tym samym czasie na Węgrzech dokonywano jeszcze większych zbrodni”. Można mieć też pewne wątpliwości co do sposobu przedstawienia stanowiska Polski wobec Słowacji. Faktem jest, że nasz kraj uczestniczył w rozbiorze Czechosłowacji, a wśród zajętych terytoriów były również Orawa i Spisz znajdujące się na terenie Słowacji. Historyk jednak nie wspomina zbytnio o wspieraniu ruchu autonomicznego przez sporą część dwudziestolecia międzywojennego, a także pisze o przymusowej polonizacji Słowaków mieszkających na terenach należących do Polski. Jednocześnie nie wspomina o podobnych działaniach wobec mniejszości polskiej, a szczególnie Polakach na terenach okupowanych przez Słowację po 1939 roku.

Lacko poddaje krytyce przede wszystkim rządową propagandę, deportacje Żydów do obozów koncentracyjnych, topień uległości ludaków wobec niemieckich nazistów, czy obojętność Kościoła Katolickiego wobec działań dyskryminujących część mniejszości narodowych. Warto jednak podkreślić, że spora część kleru należała do rządzącej partii, natomiast sam Jozef Tiso był katolickim księdzem. Słowacki historyk zauważa jednocześnie, że wiele z rozporządzeń dotyczących prześladowań grup etnicznych i środowisk politycznych, nie było przeprowadzanych z nakazaną starannością bądź rozkazów tych w ogóle nie wykonywano. Najgorliwszą strukturą była zaś Gwardia Hlinkowa, która nie cieszyła się jednak szacunkiem, bowiem skupiała najczęściej osoby chcące szybko się wzbogacić, nie przejawiające choćby chęci uczestniczenia w mobilizacjach armii słowackiej. Jednocześnie Lacko krytycznie podchodzi do „wyzwolenia” (samemu biorąc to słowo w cudzysłów) ze strony Armii Czerwonej, zwracając uwagę na gwałty i rabunki dokonywane przez radzieckich żołnierzy.

Autor publikacji pisze także o pozytywnych aspektach powstania niezależnej Republiki Słowackiej. Przede wszystkim zamieszkujący ją naród czuł, że po latach ucisku ze strony Węgrów, a następnie Czechów, wreszcie pracuje na własny rachunek. Rozwijała się przede wszystkim słowacka gospodarka. Lacko cytuje choćby wspomnienia przedstawicieli III Rzeszy, którzy w raportach wysyłanych do Berlina zwracali uwagę, iż szczególnie w drugiej połowie wojny, Słowacy mieli lepszy dostęp do wielu produktów niż mieszkańcy Niemiec. Pod rządami ks. Tisy rozwijała się również słowacka kultura, a także edukacja.

Publikację o nacjonalistycznej Słowacji z czasów II Wojny Światowej można polecić każdemu, kto zainteresowany jest najnowszymi dziejami Europy. Problemem w dostępie do książki jest jej słaba dystrybucja, bowiem zakupić ją można właściwie jedynie poprzez Wydawnictwo El-Press.

Žandár troch režimov

LACKO, M. – SABO, J.: Žandár troch režimov. Gustáv Polčík a jeho služba v Prievidzi v rokoch 1942 – 1972. Bratislava: ÚPN, 2011, 334 s. + prílohy.

Kniha ponúka neobyklý pohľad na dejiny Slovenska v 20. storočí cez prizmu životného príbehu príslušníka bezpečnostného aparátu. Ústredná postava diela, Gustáv Polčík, rodák z Veľkých Kostolian (1918), bol najprv príslušníkom Zboru žandárstva Slovenskej republiky (1941-1944), potom povstaleckým četníkom, neskôr žandárom za nemeckej okupácie a nakoniec partizánom. Po vojne sa stal príslušníkom Národnej bezpečnosti, v rokoch 1954-1966 bol pridelený k jej štátnobezpečnostnej zložke.

Potom sa vrátil do verejnobezpečnostnej zložky, v ktorej prežil aj čistky po roku 1969. Jeho životný príbeh je tak výnimočný. Len zriedka sa stávalo, aby sa zamestnanec politicky takého exponovaného rezortu udržal vo všetkých, aj protichodných režimoch od začiatku služby až do dôchodku. Osobitne cenné sú poznatky Polčíka k téme slovenského žandárstva, ako aj k fungovaniu komunistickej bezpečnosti a jej akciám v 50. rokoch.

Sto rokov modrovskej dychovky

Sto rokov modrovskej dychovky. 50 s.

V malej obci Modrová (pri Piešťanoch) ma tradícia dychovej hudby viac ako storočnú tradíciu. Prvú kapelu ešte v roku 1909 založil Michal Jurikovič z Dolnej Súče. Aj keď kontinuita od založenia nebola nepretržitá, súčasná kapela pôsobí bez prestávky už takmer polstoročie, od roku 1977. a to je v dnešných pomeroch vzácnym úkazom.

Slovenská republika 1939 – 1945

Slovenská republika 1939 – 1945. 2008, 206 s.

Monografia, ktorá sa pokúsila popularizačným štýlom, no komplexne, podať najdôležitejšie tematické okruhy existencie prvej SR. Kniha z vydavateľstva Perfekt v spolupráci s Ústavom pamäti národa vyvolala protichodné recenzie a ohlasy od domácich aj zahraničných autorov – aj pamätníkov. Napriek komerčnému úspechu vydavateľstvo Perfekt odmietlo 2. vydanie. v upravenej verzii – a zásluhou súkromného poľského prekladateľa – vyšla v r. 2012 monografia v preklade pre poľského čitateľa.

Slovenské národné povstanie 1944

Slovenské národné povstanie 1944. 224 s.

Monografia z pera mladého historika, ktorá sa pokúsila popularizačným štýlom, no komplexne, predostrieť známu, no svojimi interpretáciami a hodnotením stále neuzatvorenú kapitolu s názvom „SNP“. Vyvolala ako kladnú, tak aj negatívnu kritiku známych historikov. Množstvo protichodných ohlasov a pripomienok prišlo aj od pamätníkov. Stala sa námetom pre celovečerný dokumentárny film Vladimíra Štrica s názvom „Povstanie. Slovensko 1939-1945“. Film však po útokoch niektorých predstaviteľov ŽNO, Múzea SNP a „demokratických“ médií (Pravda a i.) hneď po jeho premiére v STV v lete 2014 putoval do televízneho trezoru. Napriek vysokému nákladu sa kniha pomerne rýchle vypredala, no vydavateľstvo Slovart o 2. vydanie už nemalo záujem.

Modrová 1157 – 2007

Modrová 1157 – 2007. 244 s.

Dejiny malej, no historicky bohatej obce, ktorá leží na starobylej dopravnej tepne medzi Považím a Ponitrím, v susedstve veľkomoravskej lokality Ducové – Kostolec. Ak by sa potvrdila informácia o existencii kamennej tabule z roku 1157 na miestnom katolíckom kostole, išlo by o najstarší stredoveký nápis v našej krajine.

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 – 1943

Dezercie a zajatia príslušníkov Zaisťovacej divízie v ZSSR v rokoch 1942 – 1943. 339 s.

Propaganda po roku 1945, v súvislosti s účasťou Slovákov vo vojne proti ZSSR, vytvorila obraz slovenského vojaka ako dezertéra k sovietskym partizánom. Na tento účel slúžil aj kult kapitána Jána Nálepku. Vedecký výskum po roku 2000 však ukázal, že zo všetkých Slovákov nasadených v ZSSR ich dezertovalo menej ako 1%. Monografia vydaná v r. 2007 v ÚPN sa zameriava na podrobný rozbor tohto fenoménu v rámci Zaisťovacej divízie nasadenej na severnej Ukrajine a v Bielorusku...

1. východomoslimský pluk SS na Slovensku

1. východomoslimský pluk SS na Slovensku. 155 s.

Jedna z najbizarnejších formácií druhej svetovej vojny – 1. východomoslimský pluk SS – zložený z príslušníkov stredoázijských národov ZSSR – sa smutne zapísal do histórie krvavej likvidácie Varšavského povstania v roku 1944. Krátko potom bol presunutý na západné Slovensku, kde sa však jeho vojaci správali civilizovane. Vojnová dráma jeho príslušníkov pokračovala dezerciou k sovietskym partizánom n Vianoce 1944 a končila na mínových poliach či v stalinských gulagoch...

Prevrat 1918 v obci Modrová

Prevrat 1918 v obci Modrová. 35 s.

Rok 1918 je v historickej pamäti zapísaný ako koniec Habsburskej monarchie a vznik Československa. v tieni týchto dvoch veľkých politických udalostí ostávajú krvavé udalosti novembra 1918, spojené s tzv. fenoménom rabovačiek. Jedna z týchto tragédií, ktorá si vyžiadala osem nevinných životov, sa odohrala aj v malých obciach Modrovka a Modrová.

© Martin Lacko

V prípade záujmu o niektorú z publikácií a overenia jej dostupnosti kontaktujte kníhkupectvo Svojeť (Dunajská 18, Bratislava) http://www.svojet.sk/, alebo priamo autora na adrese lacko.martin1@gmail.com