Vážený pán predseda Dozornej rady ÚPN, JUDr. Juraj Hamuľák, PhD, Ústav pamäti národa Bratislava,

Žijem ako dôchodkyňa v obci Modrová, okres Nové Mesto nad Váhom. V stredu 24. 8. 2016 som na dvore nášho rodinného domu zažila nepríjemnú udalosť. Približne o 16:00 hod. 10 min. som sa na schodisku nášho rodinného [domu] zhovárala so susedom a jeho maloletou dcérkou. Vtom cez bránu do nášho dvora, bez akéhokoľvek predstavenia, pozdravu či dovolenia vstúpiť na pozemok doslova vtrhli tri cudzie mladé panie (slečny). Z nich prvá pribehla až do mojej blízkosti a zvýšeným arogantným tónom spustila: „Býva tu Martin Lacko? Kde je?“

Šokovaná jej postupom som odpovedala, že tu nebýva, nie je doma, lebo je odcestovaný. (Syn u nás nebýva už viac rokov.) Pani rovnakým nahnevaným zvýšeným hlasom pokračovala: „A kde je? Akože nie je doma? Veď má prácu doma!“

Vtedy som si uvedomila, že by to mohli byť pracovníčky z ÚPN.

Ich arogancia, neslušnosť, až protiprávnosť vtrhnúť bez súhlasu na súkromný pozemok rodinného domu jeho rodičov mi vyrazili dych. Spôsob, akým hľadali syna mi pripomínal prepadové komando pátrajúce po nejakom zločincovi.

Keď zistili, že syn nie je doma, prekvapené – bez akéhokoľvek ospravedlňovania a pozdravu – opustili náš dvor.

Pocit arogancie až agresivity z nich mi naháňal strach, ako aj strach o syna.

Takéto správanie sa pracovníčok štátnej inštitúcie je nedôstojné, odsúdeniahodné a keďže ide o ÚPN, priam absurdné. Je výsmechom inštitúcie, ktorá má podľa zákona skúmať totalitné praktiky.

Prosím, aby ste boli informovaní o tom Vy, ako aj ďalšie kontrolné inštitúcie ÚPN, a aby sa podobné protiprávne konanie už viac neopakovala u žiadnej z rodín pracovníkov ÚPN.

Mgr. Anna Lacková

Na vedomie:
Správna rada ÚPN
Výbor NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny